Hlavnými rizikovými faktormi pneumokokových ochorení sú vek a chronické ochorenia. Starnutie negatívne ovplyvňuje imunitný systém, spomaľuje aktiváciu imunitnej odpovede a znižuje protilátkovú odpoveď organizmu na očkovanie. Náchylnosť na pneumokokové ochorenia či chrípku je preto u ľudí nad 59 rokov vyššia. Vyšší vek tiež zvyšuje riziko komplikácií, ako je hospitalizácia či úmrtie.1-3
Problém zhoršuje aj zvyšujúca sa odolnosť pneumokokov voči antibiotikám, čo komplikuje liečbu týchto infekcií. Aj v prípade úspešnej liečby a po odznení príznakov môže človek ešte dlhodobo cítiť únavu a neschopnosť vrátiť sa k bežným aktivitám. Dospelí, ktorí prekonali závažné pneumokokové ochorenie, uvádzajú následné zhoršenie stavu ich pôvodného chronického ochorenia, ako je napríklad chronické kardiovaskulárne ochorenie, chornické respiračné ochorenie, diabetes a ďalšie.
Riziko sa zvyšuje aj sezónne
Najviac prípadov pneumokokových ochorení sa počas roka vyskytuje na jeseň a v zime s vrcholmi v čase epidémie akútnych respiračných ochorení. Napríklad po chrípke rastie riziko následného zápalu pľúc vyvolaného pneumokokmi približne 100-násobne.4
Riziko ochorenia na pneumokokovú infekciu vrátane pneumokokového zápalu pľúc sa dá znížiť očkovaním.
1 dávka vakcíny Prevenar 20 (pôvodne Apexxnar)* prispieva k dlhodobej ochrane, potreba preočkovania nebola stanovená. Očkovať sa dá počas celého roka.5